perúnHQ - Milan Herda a jeho svet

Človek je tvor pohodlný a neustále sa snaží šetriť svoj čas, tak po určitom čase vznikli jazyky symbolických adries. V podstate sa len pre určité skupiny čísel vytvorili slovné ekvivalenty. Tento geniálny vynález písanie a študovanie značne sprehľadnil a urýchlil. Vznikli tak jazyky symbolických adries. Lenže počítač tomu figu rozumel, tak musel byť v strojovom kóde napísaný program, ktorý tie slovíčka zase prevedie na pôvodné zoskupenia čísel. Nazýva sa prekladač. (Tu musím podotknúť, že jazyku symbolických adries sa často hovorí assembler. Nie je to správne pomenovanie, lebo assemblerom sa nazýva iba prekladač pre tento jazyk, ale zaužívalo sa to a nikto proti tomu vážne nenamieta.) Potom už vývoj napredoval stále rýchlejšie. Symbolické adresy programátorom veľmi pomohli, ale stále boli závislé na počítači, kde sa používajú. Prenos programu z jedného typu počítača na druhý bol komplikovaný a často bolo rýchlejšie napísať program nový, ako sa zaoberať zmenami v tom pôvodnom. Začalo sa uvažovať o jazykoch, ktoré by boli nezávislejšie na používanom type počítača. Vznikli vyššie programovacie jazyky, napr. Fortran, Basic, Pascal, C. Zdrojový kód napísaný v týchto jazykoch je neporovnateľne zrozumiteľnejší pre človeka a zároveň nezávislý na strojovom kóde počítača, kde sa používa (dnes je to už takmer jedno, všetky PC majú takmer zhodný zdrojový kód a tie na trhu počítačov dominujú). Dnes ideme ešte ďalej. Takému programu v Jave je už úplne fuk, či ho spustíte na nejakom type počítača, alebo na mobile a taktiež kašle na použitý operačný systém. Všade beží rovnako.

Rozdelenie programovacích jazykov

Jazyky sa delia na dve základné skupiny:

1. strojovo orientované jazyky
2. vyššie programovacie jazyky

Strojovo orientované jazyky sa zvyknú nazývať aj assemblermi. Tento pojem však nie je správny, lebo označuje prekladač z jazyka symbolických adries do strojového kódu. Dnes sa takmer nepoužívajú, aspoň čo sa týka napísania celého programu v takomto jazyku (výnimkou by mohli byť niektoré práčky, mikrovlnky...). Strojovo orientované jazyky sú závislé na použitom type procesoru a ich portabilita (prenositeľnosť) na inú platformu je tak veľmi slabá.

Vyššie programovacie jazyky sa dajú rozdeliť na viacero menších skupín. Ja ich popíšem iba z hľadiska dvoch kritérií: 1. podľa programátorovho prístupu k riešeniu problému a 2. podľa spúšťania programu. Prvé kritérium nám dovolí rozdeliť jazyky na imperatívne a deklaratívne. V imperatívnom programovacom jazyku programátor priamo popisuje celý postup riešenia problému. Teda on sám vytvára algoritmus. Príklady: Algol, Pascal, C, Basic... Pri použití deklaratívneho jazyka programátor iba popíše problém a nestará sa o presný postup, ako sa dopracujeme k výsledkom. Takéto sú jazyky používané v oblasti umelej inteligencie - LISP, Prolog, a ak sa nemýlim, tak aj databázové jazyky - SQL. Podľa druhého kritéria zase poznáme jazyky prekladané a interpretované. Prekladané sú také, ktoré po napísaní treba preložiť do strojového kódu, aby im rozumel aj počítač (C, Pascal, C++). Naopak, interpretované sa prekladať nemusia. Tie sa spúšťajú pomocou špeciálnych programov - interpretov. Takými jazykmi sú napríklad Java a v podstate všetky "sieťové" jazyky: HTML, PHP, JavaScript, SQL.