perúnHQ - Milan Herda a jeho svet

Začnem takými triviálnymi vecami, ako je vysvetlenie toho, čo je to zdrojový kód. V často sa hovorí jednoduchšie "zdroj", anglicky "source", zaužívaná skratka je "src". Zdrojový kód je jednoducho text, ktorý programátor napíše v nejakom programovacom jazyku. Obyčajne (vlastne vždy) býva uložený v čisto textových (nie binárnych) súboroch. Ak neviete, čo je to čistý textový súbor, tak si zapnite Windows (Total) Commander, nájdite nejaký textový súbor s príponou doc a stlačte klávesu F3. Potom si nájdite nejaký txt súbor a opäť F3. To, že je v súbore napísaný zdrojový kód v nejakom programovacom jazyku, spoznáte väčšinou podľa prípony toho súboru. Pre Pascal je to prípona pas, alebo pp.

Zdrojový kód je sám o sebe iba obyčajný text, ktorý sa správa ako normálny textový súbor. Nerobí nič. Aby počítač mohol pracovať tak, ako mu to programátor vo svojom zdroji "nariadil", musí tomu textu počítač najskôr porozumieť. To dosiahneme tak, že zdrojový kód prevedieme na strojový kód, ktorému už počítač rozumie. Skúste si opäť pomocou klávesy F3 v Commanderi pozrieť nejaký exe súbor. Tá masa nezrozumiteľných znakov je strojový kód. Takže, aby bolo jasné: zdrojový kód je text, ktorý píšeme my a počítaču určuje, čo má robiť. Strojový kód je to, čo z neho dostaneme, keď ho preložíme.

So slovíčkom kompilácia sa taktiež budete často stretávať. Je to iba poslovenčený výraz pre anglický "compilation". Doslovný preklad je "spracovanie". Ale jeho slovenský programátorský ekvivalent je "preklad". Ak ste si prečítali prechádzajúci odstavec, tak viete, že preklad je prevedenie zdrojového kódu, ktorému rozumie človek (programátor) do strojového, ktorému rozumie počítač. Ak stále nemôžete pochopiť, poviem to polopatisticky: vytvorenie exe súboru (nie je to presné, lebo prekladom sa vytvárajú aj iné binárne súbory a exe existuje iba v DOS a Windows).

Binárne súbory som tu už viackrát spomínal, ale asi som nevysvetlil, čo to je. V binárnych súboroch sú zapísané inštrukcie, čo má procesor robiť. A to vo forme čísel. Keďže počítač rozumie iba číslam zapísaným v dvojkovej, čiže binárnej sústave, tak sa tie súbory nazývajú binárne. (Keďže je použitá dvojková sústava, tak preto nevidíte po stlačení F3 čísla, ale iba najrôznejšie znaky - sú to znakové reprezentácie týchto binárnych čísel.)

Popri kompilácii často budete počuť o linkovaní. To je trošku zložitejšie ako kompilácia. Pri kompilácii sa váš zdroj preloží. Aby však mohol byť spustiteľný, bude ho treba zlinkovať. Linkovanie by sa dalo nazvať aj spájanie. Ide o to, že k vášmu programu sa pripája všetko, čo k svojmu behu potrebuje. V skutočnosti je to trochu zložitejšie a nerobte si z toho zatiaľ ťažkú hlavu.

Tabuľka ASCII je tabuľka, podľa ktorej počítač kóduje znaky. Počítač rozumie iba číslam a tak má každý znak priradené svoje číslo, napríklad písmeno F má číslo 70, znak ? (otáznik) má číslo 63. Tabuľka ASCII môže kóvať 256 rozličných znakov. Nakoľko rôzne národy majú vo svojej abecede rôzne národné znaky, tabuľky ASCII nie sú celkom rovnaké. Všetky však majú zhodných prvých 128 znakov - tie patria do tzv. dolnej polovice. Horné polovice sa líšia. (Na kódovanie slovenčiny a češtiny dokonca vznikli dve rozdielne tabuľky ASCII - tzv. kód PC Latin 2 a kód bratov Kamenických. Častejšie sa používa Latin 2. Aspoň na Slovensku, v Čechách neviem.)

Iterácia je pomenovanie pre jeden prechod telom cyklu, jedno opakovanie. Aj preto sa často za názov riadiacej premennej cyklu volí písmeno "i" - skratka od "iterátor".

Ladenie programu je proces, pri ktorom programátor overuje funkčnosť svojho napísaného kódu, hľadá v ňom chyby a odstraňuje ich. Robí sa to tak, že kód sa dá vlastne prekompilovať, čím sa nájdu všetky prípadné syntaktické chyby. Po ich odstránení sa "ladí" testovaním a opätovným študovaním kódu, nahrádzaním jeho neefektívnych častí za efektívnejšie a pod. Ladiť sa odporúča priebežne, vždy po pridaní nejakého nového prvku (funkcie, väčšej časti kódu) do programu, aby sa chyby vychytali hneď. Hľadať chybu po napísaní celého programu je totiž nesmierne náročné. Veď zistíte sami :-)

Slovíčko debugovanie by sa dalo z angličtiny preložiť ako odvšivavenie :-) V programátorskom žargóne sa chybe v programe hovorí bug, čo je anglicky chrobák, ploštica. Debugovanie je teda odstraňovanie chýb - to neznamená len program úspešne preložiť. Neodstraňujú sa totiž iba programátorské chyby a preklepy. Aplikáciu treba poriadne otestovať, zadávať aj najkurióznejšie vstupné údaje a sledovať, ako sa program správa v extrémnych situáciách. A vlastne, či sa vôbec správa tak, ako sme očakávali. Tento proces je často dlhší ako samotné napísanie programu a veľmi zle sa robí, ak máte v kóde bordel, "nevyznávate" štábnu kultúru a nepoužívate aspoň minimum poznámok. Existujú špeciálone programy nazývané debuggeri, ktoré odporúčam hojne používať. Nesmierne napomáhajú lokalizovaniu chyby.

Štábna kultúra je pojem označujúci navonok triviálnu vec: spôsob formátovani odsadzovania textu (napr. koľko medzier a kde), umiestňovanie zložených zátvoriek a vlastne celkovú grafickú úpravu kódu. Foriem štábnej kultúry existuje ich niekoľko a každá má svoje výhody i nevýhody. Navyknite si kódy písať v jednej z týchto foriem. Vaše texty sa tak pre vás neuveriteľne sprehľadnia. Kódy s inou štábnou kultúrou sa vám, naopak, môžu čítať ťažšie.

Programátori nevyužívajúci štábnu kultúru sa nedajú nazvať inak, ako barbari. Je ich málo a zväčša sú to začiatočníci, ale sú. Čítať ich kód je hotové utrpenie.