perúnHQ - Milan Herda a jeho svet

Každý dobrý programátor vie, že čísla ani reťazce neexistujú. Jediné, čo naozaj existuje, sú konštanty. A každú konštantu má definovanú iba raz a (v optimálnom a trochu utopickom prípade) všetky na jednom mieste.

Ani vás nebaví vypisovať mysql_connect všade tam, kde sa chcete pripojiť k databáze? A otravuje vás neustále kvôli hrozbe sql injection ručne ošetrovať všetky premenné, ktoré vstupujú do sql dotazu? Pokiaľ hej, tak ste si už zrejme vytvorili nejaký vlastný šikovný spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Ja vám teraz ukážem svoj, ktorý úspešne používam už niekoľko rokov. Je to primitívne, jednoduché a funkčné. Vhodné hlavne pre malé projekty. Ale pokiaľ potrebujete niečo mocnejšie, tak odporúčam pozrieť sa na knižnicu dibi od Davida

Nie je to tak celkom novinka, ale málo ľudí o nej vie. Google začal pri indexovaní a zaraďovaní stránok do databázy brať ohľad aj na tzv. kanonický link. Čo to je? Pokiaľ hovoríme o tagu link s hodnotou parametra rel rovným canonical, tak sa jedná o základnú URL, na ktorej sa nachádza váš článok. Uvažujme situáciu: máte na stránke kategórie a vaše články sa môžu nachádzať vo viacerých z nich. Chcete, aby URL na článok vždy obsahovala kategóriu: http://mojastranka.sk/kategoria-x/clanok-blabla. Lenže ouha, ak máte článok vo viacerých kategóriách, tak máte viaceré URL linky, ktoré smerujú na rovnaký obsah. A za to vás čaká postih v umiestnení vo vyhľadávaní.

Ako bez veľkého úsilia zabezpečujete správne fungovanie vašich skriptov pracujúcich s file systémom na testovacom a zároveň ostrom serveri? Ja mám v globálnom konfiguračnom súbore vždy niekoľko patričných konštánt, ktoré smerujú na root adresár webu. Niekto iný sa zase spolieha na magické konštanty __FILE__, __DIR__ a superglobálne pole $_SERVER. Ak patríte k tým druhým, pozor na premennú $_SERVER['PHP_SELF'].